Športservis založil náš starý otec

Prvé roky podnikania

S Jankom Kocihom, zakladateľom Športservisu, sedíme nad starými fotkami v cukrárni oproti predajni v Podunajských Biskupiciach. Rozpráva o svojom živote, o tom, ako ešte na vojne jazdil každý víkend sto kilometrov z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom za svojou budúcou manželkou Ankou, a o tom, ako sa mu kde-tu niečo pokazilo a on svoj starý Favorit dookola opravoval. Zručnosť v oprave vlastného bicykla sa mu o niekoľko desiatok rokov zúročila, keď otváral vlastnú živnosť v tejto oblasti.

„Bývali sme na ulici Janka Kráľa v rodinnom dome. Najskôr sme len vyvesili tabuľu, že opravujeme bicykle a už sme mali prvých zákazníkov. Neskôr vzrástol záujem o súčiastky, keďže si ľudia chceli bicykle udržiavať sami. Dnes by to už žiaden podnikateľ nespravil, no vtedy bola iná doba. My sme obetovali obývačku nášho domu, pristavili pred ňu ďalšiu miestnosť a otvorili predajňu,“ spomína pán Janko na úplne prvé roky podnikania.

Pevné zásady

Nebolo to však také jednoduché. Všetko sa v tom čase robilo ručne a pán Janko mal jednu pevnú zásadu – keď sľúbil, že bicykel bude opravený v určitom čase, vtedy aj opravený bol. Niekedy to znamenalo, že ešte o štvrtej ráno búchal v garáži, montoval a ručne vkladal telieska do venčekov na bicykli pekne jedno po druhom. Bicykle neboli práve kvalitné, ale prácu chcel vykonať dobre. Druhou zásadou preňho bolo, že v predajni zákazník vždy nájde to, po čo si prišiel. Znamenalo to, že skladové zásoby presahovali aj samotný dopyt.

Hoci to bolo náročné a vyžadovalo si to veľa ciest po Slovensku i Čechách, vždy tam, kde sa predávali jednotlivé súčiastky, pán Janko si chcel byť istý, že túto zásadu rovnako dodrží. Ceny nezvyšoval, zásoby rátal ručne a keď náhodou nebolo dostatok zákaziek, bral spolu s manželkou prácu pre výskumné ústavy, aby si vypĺňaním dotazníkov zarobili dostatok peňazí na rozvoj predajne a podnikania. Našťastie, marketing bol v tom čase jednoduchší. Stačilo zistiť, kam ľudia chodia vo veľkom, napríklad do pekárne, a tam vyvesiť krátky oznam. Klientela postupne stúpala a biznis úspešne rástol.

Zákazníci stáli v zástupoch

Predajňa napriek tomu nemala veľa zamestnancov. Pracovala v nej manželka, ktorá mala na starosti nielen samotný predaj, ale tiež mechanikov, zväčša brigádnikov. Trikrát do týždňa sa chodilo do veľkoskladov po súčiastky. V úplných začiatkoch na bicykli s káričkou, neskôr na aute s prívesným vozíkom. Vo veľkoskladoch napriek tomu stále očakávali dodávku a nechápali, ako pán Janko dokáže celý objem zákazky vyskladať a odviezť v tak malom priestore.

Vstávali kvôli tomu už pred svitaním, aby boli s manželkou v skladoch prví a stihli sa na deviatu vrátiť do obchodu. „Zákazníci, keď vedeli, že prídu nové bicykle, stáli v zástupoch pred predajňou a čakali, kým otvoríme“, hovorí pán Janko. Stalo sa aj to, že sa o tovar pobili a aj to, že zásielka nedorazila, hoci faktúru dostali priamo na stôl. Až o dva mesiace sa ukázalo, že tovar bol dovezený nie na ulicu Janka Kráľa, ale do Sadu Janka Kráľa, kde na nich bicykle naložené v kontajneri počkali celé leto, než ich vypátrali.

Pravý rodinný podnik

S ľuďmi pre rodinný podnik, ktorý sa stále rozrastal, to šlo v podstate ľahko. Účtovníčka im zaklopala sama na okno, že by rada pre nich robila. Ako mechanikov brali všetkých, ktorých to bavilo, často ľudí na invalidnom dôchodku, dokonca aj mládežníkov, ktorí u nich vyrástli a ostali verní desiatky rokov. A potom, samozrejme, zamestnali rodinu. Okrem manželky aj jej sestru, učiteľku v jasličkách, ktorá neskôr ovládala súčiastky bicyklov ako málokto. Neskôr dcéru, tiež učiteľku v materskej škôlke, ktorá sa sama prihlásila a onedlho spolu s bratom rodinný podnik prevzala do vlastných rúk.

„V tom čase sme mali predajňu v našom dome, výrobu bicyklov v dcérinom dome v Čakanoch, ďalšiu predajňu v Štúrove pod vedením jedného veľmi šikovného pána, pôvodom maliara, a otvárali sme predajňu na Trojičnom námestí. K prízemnému domu sme dostavali garáž, potom druhé poschodie a tak postupne, podľa toho, na čo sme mali v tej chvíli peniaze. Predajňu dostavali a zmodernizovali naše deti a vyzerá tak, ako ju dnes poznáte,“ ukazuje pán Janko z cukrárne na okná predajne v Podunajských Biskupiciach.

Súčasnosť

V súčasnosti vedie oddelenie na poschodí jeho vnuk Tomáš, jeden z najšikovnejších predajcov, akého kedy mali. O marketing sa stará vnučka Nataša. Medzi zamestnancami možno nájsť takých, ktorí spolupracovali ešte s pánom Jankom v úplných začiatkoch, ale aj nové tváre. Aj zákazníci sa, samozrejme, trochu menia. Keď s manželkou poriadne zaspomínajú, k nim do predajne chodili najmä starší ľudia po súčiastky. Neskôr sa pridali mamičky s deťmi a študenti. Tí najmä vtedy, keď Favorit prišiel so sériou bicyklov neónových farieb.

Potom sa už objavovali aj známe tváre, profesionálni cyklisti či fajnšmekri. Štatistiky hovoria, že starším ľuďom vydržal jeden bicykel aj dvadsať rokov. Súčasná generácia cyklistov ich mení každých päť rokov, vášniví cyklisti každé dva a fajnšmekri aj každý rok, aby mali vždy u seba najčerstvejšie novinky.